Rozprávka maľovaná horúcim voskom

Kde bolo, tam bolo, v malej dedinke pod dargovskými kopcami, býva jedna babička. Vo svojich päťdesiatich rokoch prišla o zamestnanie. Na úrade práce bola evidovaná už rok a táto predtým veľmi aktívna žena, ostala smutná.

Táto babička sa ale vždy rada vzdelávala a snažila sa „ísť s dobou“, a tak si začala aktívne hľadať novú prácu. Reagovala na mnohé ponuky, chodila na viaceré konkurzy, dostala sa dokonca aj do užšieho, finálového kola výberového konania… No odpovede z konkurzov boli stále rovnaké: ,,Ďakujeme, no vybrali sme iného uchádzača.“ Na túto babičku preto v jednom období doľahla frustrácia a dostala sa do depresií. V noci ťažko spávala a neustále sa sama seba pýtala: ,,Prečo si neviem nájsť prácu?“

Raz sa však tejto babičke stála zaujímavá udalosť. Počas jednej noci, keď nevedela zaspať, zrazu začula vnútorný hlas, ktorý jej prikazoval: ,,Vstaň a choď ku počítaču!“ Telo ale vzdorovalo, nechcelo sa mu vstať z postele. Od únavy na chvíľu zaspala, no vo sne sa jej tento hlas znova prihovoril: ,,Vstaň a choď ku počítaču!“ Zobudila sa a pozrela na hodiny. Bol 10. december 2013, dve hodiny po polnoci. Lenivo vstala, prešla zo spálne do obývacej izby a otvorila svoj notebook. Ani nevedela prečo. Prezrela si svoje emaily a profil na Facebooku. Vo chvíli, keď zatvorila okno na Facebooku, zbadala na obrazovke počítača cudzie slovo enkaustika. 

„Čo je to za slovo? Takéto nepoznám. Aký je jeho význam?“ kládla si otázky a čoraz viac ju to začalo zaujímať. Napísala slovo enkaustika do internetového vyhľadávača, kde zistila, že ide o výtvarnú techniku maľovania horúcim voskom. ,,Zaujímavé,“ povedala si a čítala ďalej.

Otvorila si stránku YouTube a po zadaní slova enkaustika mala zrazu pred sebou veľké množstvo videí s touto tematikou. V tom momente už vôbec nevnímala čas. Z noci sa stal biely deň. S úžasom pozrela na nástenné hodiny, ručičky ktorých ukazovali desať minút po ôsmej hodine ráno. Pretiahla si telo, vstala zo stoličky a uvarila si kávu. Celý nasledujúci deň babička presedela za notebookom. Čítala rôzne články, pozerala mnoho videí a všetko ostatné, čo akokoľvek súviselo s enkaustikou. Veľmi ju to zaujalo.

Na druhý deň sa to rozhodla vyskúšať. V garáži našla starú žehličku a v šuplíku „voskovky“ po vnukovi. Vhodný papier zasa medzi darčekmi, ktoré mala kúpené pre svojich blízkych pod vianočný stromček. Teoreticky naštudované informácie si tak mohla aj prakticky skúsiť a prvé obrázky sa jej celkom páčili. Bolo pár dni pred Vianocami. Stará žehlička ale vypovedala svoju funkciu, prepálili sa jej drôty.

Babička nadšená svojou novou záľubou, však prestala myslieť na depresie a znova to bola tá aktívna žena ako predtým. V tom krásnom slovíčku enkaustika našla nové potešenie a radosť. Nastúpila na autobus a odviezla sa do okresného mesta. V obchode pre umelcov si kúpila špeciálnu enkaustickú žehličku, enkaustické vosky a enkaustický papier.

Začala sa pomocou videí učiť a, samozrejme, nezabudla sa svojim dvom deťom pochváliť so svojou novou záľubou a s tým, čo v sebe objavila. E-mailom im poslala svoje obrázky. Tie boli jej tvorbou a umeleckými pokrokmi pozitívne prekvapené.

Priblížil sa Štedrý deň. Babička navarila kapustnicu, zemiakový šalát a vypražila rybičku. Po slávnostnej večeri nastala chvíľa rozdávania vianočných darčekov. Od svojho syna dostala nádherný darček – enkaustické pero s nadstavcami. Bolo že to radosti! To však ešte nebolo všetko!

Po otvorení ďalšieho darčeka od dcéry nemala radosť konca-kraja. Bolo v ňom veľké množstvo špeciálnych enkaustických papierov. Počas Vianoc teda babička maľovala a maľovala. Maľovala najprv len malé formáty a za pár dni mala hotových niekoľko desiatok obrázkov. Všetky rozdala a potešila veľa ľudí.

Každým dňom sa zdokonaľovala v tejto výtvarnej technike. Začala horúcim voskom maľovať aj na plátno, sololit a iné podklady. Čas ubiehal a ubiehal. Raz sa táto babička vybrala na nákupy do krajského mesta.

Ako tak prechádzala popri galérii, všimla si plagát s pozvánkou na výstavu amatérskych umelcov. Vošla dnu a zisťovala si ďalšie informácie. Po rozhovore s organizátorkou sa rozhodla, že sa danej výstavy zúčastní.

Prišla domov a začala premýšľať, s čím pôjde na túto výstavu, akú tému spracuje a podobne. Najprv si nevedela dať rady, no húževnato a intenzívne pracovala. V polovici apríla sa tak s jedným svojím dielom výstavy v krajskej galérii zúčastnila. Odozva sa dostavila, ľudom sa jej obraz páčil. Babička, posilnená týmto pozitívnym výsledkom svojej práce, ďalej maľovala a maľovala, a to čoraz lepšie a lepšie.

Raz večer sedela vo svojom veľkom, koženom kresle a trochu oddychovala. Premýšľala nad tým, čo sa v jej živote za posledných niekoľko mesiacov zmenilo. Uvažovala, či aktuálny stav je vrcholom toho, čoho je v tejto oblasti schopná, alebo existuje ešte niečo iné, nejaká iná méta, ktorú by mohla dosiahnuť.

Spomínala pritom na svoje enkaustické začiatky, ako sa svojpomocne oboznamovala s týmto druhom umenia a postupne sa v ňom zdokonaľovala. Prišla jej na um myšlienka, že toho o enkaustike vie už pomerne dosť a mohla by to nejakým spôsobom využiť a posunúť svoje poznatky aj iným ľuďom. Možno to bolo spôsobené aj tým, že väčšinu svojho života pracovala s ľuďmi a cítila sa v tom veľmi silná.

Rozhodla sa preto, že bude vyučovať túto výtvarnú techniku aj iných záujemcov. Sadla k notebooku, na internete si vyhľadala lektorsky kurz enkaustiky a napísala svoju požiadavku stať sa lektorkou. Obratom dostala odpoveď. Už o pár dní, v máji 2014, cestovala babička vlakom do Bratislavy na lektorský kurz a po jeho úspešnom absolvovaní sa stala certifikovanou lektorkou enkaustiky.

V tom istom čase oslovila kultúrne stredisko v Kráľovskom Chlmci s požiadavkou vystaviť svoje diela v ich priestoroch. Keďže ich jej práce zaujali, vyšli jej v ústrety a po siedmich mesiacoch od svojich úplných enkaustických začiatkoch mala vlastnú autorskú výstavu. Záujem o ňu bol veľký a vystavovateľ jej navrhol hneď po ukončení výstavy v Kráľovskom Chlmci ďalšiu výstavu v Galérii národov v Pribeníku. Celá šťastná si myslela, že sa jej to sníva…

Nesnívala však, bola to realita! Čas postupne plynul. Babička naďalej maľovala, organizovala ukážky svojej tvorby a enkaustické tvorivé dielne v domoch pre seniorov, v umeleckých školách, zúčastňovala sa rôznych jarmokov a učila maľovať horúcim voskom tých, kto o to prejavil záujem.

Pred pár dňami to bol presne rok, ako táto šikovná babička počúvla svoj vnútorný hlas.

Dnes už nie je frustrovaná, nemá depresiu. Rozhodla sa premeniť svoje hobby na prácu.

Momentálne pracuje na zriadení vlastného ateliéru, v ktorom bude nielen umelecky tvoriť, ale aj vyučovať enkaustiku a šíriť tak posolstvo tejto nádhernej výtvarnej techniky do celého svojho okolia a pre všetkých.

PS. Autorka touto rozprávkou vyhrala súťaž Stalo sa na Vianoce vyhlásenou Rádiom Regina a dielo bolo odvysielané 24.12.2014 o 13.00 hod.