Každý domček má svoj príbeh

Niektoré vznikajú z radosti, iné z ticha. Ale všetky v sebe majú kúsok domova.

Každý, kto tvorí, vie, že inšpirácia niekedy prichádza nečakane.
Niekto ju nájde v hudbe, iný v prírode, ďalší v tichu.
Ja ju nachádzam v drevených kúskoch, ktoré by iní možno odložili bokom.
V nich vidím malé príbehy.

Prvý domček som vytvorila úplne spontánne. Len tak – z kúsku dreva, ktorý mi zostal po inom tvorení.
Zobrala som štetec, pár farieb a nechala ruky robiť to, čo cítilo srdce.
A vznikol on – malý domček s dušou.

Vtedy som pochopila, že nechcem tvoriť len „veci“.
Chcem, aby každý môj domček niesol kúsok atmosféry domova – toho teplého, pokojného, kde to vonia drevom, koláčmi a spomienkami.
A tak vznikla moja vášeň – maľované drevené domčeky, ktoré rozprávajú príbehy.

Niektoré domčeky sú veselé, farebné ako detstvo. Iné sú pokojné, v jemných odtieňoch, ako nedeľné ráno.
Každý z nich má svoj charakter, svoj rytmus, svoju náladu.
A keď ich tvorím, cítim sa, akoby som stavala malé svety, kde sa dá na chvíľu utiecť od ruchu.

Keď ich potom vystavím – na jarmokoch, výstavách či tvorivých dielňach – vždy sa nájde niekto, kto povie:
„Tento domček mi niečo pripomína…“
A to je pre mňa najviac. Pretože v tej chvíli sa môj príbeh spojí s niečím ich vlastným.

Tvorenie pre mňa nikdy nebolo o dokonalosti.
Je o radosti. O dotyku dreva, o vôni farby, o tichu, keď čas na chvíľu prestane plynúť.
O tom, že aj z malých kúskov môže vzniknúť niečo, čo má dušu.