Len dva postupy a pár ťahov…

Je nedeľa a ja v ateliéri tvorím horúcimi voskami . Vonku sa konečne umúdrilo počasie a ja mám tvorivú múzu.

Zazvonil mi telefón. „Kto to volá?” pozriem na displej a je tam číslo kamoša zo Svitu. ,,Čo robíš?″ pýta sa Ondrej. „Som v ateliéri a za chvíľu príde za mnou aj Ivan″  odpovedám mu do telefónu. „Super” pokračuje Ondrej. „Sadáme na motorky a ideme k Vám na kávičku . Ok?” ,,Jasné príďte, čakáme Vás” odpovedám. Je to naša stará banda, s ktorou brázdime na motorkách po Slovenku.

Už som vo svojom tvorení horúcim voskom nepokračovala. Rýchle upratovanie v ateliéri a čakáme. Chvíľu to potrvá pokiaľ prejdú 120 km, hoci pôjdu i po diaľnici.

Sedíme s Ivanom /mojím mužíčkom/v ateliéri a čakáme na priateľov. Zrak mi padol na jeden z mojich prvých obrazov.Veľmi dobre sa pamätám, ako som ho nevedela dokončiť. Nanášala som vosky a nevychádzalo to tak, ako som chcela. Nakoniec som urobila to, čo je na enkaustike – maľbe horúcim voskom výhodou.

Čo to je?

No predsa, ak sa vám obraz nepáči, jednoducho prejdete po ňom enkaustickom žehličkou a môžete maľovať znovu. A tak to bolo aj s týmto dielkom.

Prešla som po voskoch, ktoré už boli nanesené žehličkou a došlo k zmiešaniu farieb. Vznikol zaujímavý podklad a jednoduchým ťahom – posúvanie s vytvorením vzoru , bol odrazu obraz vytvorený a to taký, ako som ani neočakávala. Vo výtvarnej technike enkaustika alebo ako jej hovoríme na Slovensku maľba horúcim voskom vzišlo spod mojich rúk zaujímavé abstraktné dielo.

Preleštila som obraz, ako sa to na koniec pri tejto technike robí a čo vidím?

No, to je super. Som so sebou veľmi spokojná. Obraciam obraz zo všetkých strán a neviem sa vynadívať, čo všetko vidím.

Z jednej strany sa na mňa pozerajú veľké čierne oči, pozriem lepšie a vidím hlavu myši. Až som sa preľakla. Vidím dobre, pozerám ešte raz a je to tak. Otočím obraz hore nohami a tu ešte väčšie prekvapenie.

Na obraze vidím lietajúceho psa, ktorý drží medzi zubami v pysku tašku alebo košík? Čo je tam ešte? To je fantastické. Pozerám sa na profil tváre muža so zavretým okom, na hlave má pomenej vlasov, jasne na obraze vidím aj fúzy pod nosom a hustú bradu.

Otáčam obraz o 90 stupňov a som v nemom úžase.

Tvár muža je ešte jasnejšia a vidím i jeho ramená. Pozriem lepšie a je tam aj tmavo bordová až fialová škvrna, hladím a nenachádzam slov, vidím tam jeho krvácajúce srdce. Na chvíľu ma až oblial pot a prebehli po mne zimomriavky.

Len dva základné postupy /hladké nanášanie a posúvanie s vytvorením vzoru/ a pár ťahov enkaustickou žehličkou dokázalo vytvoriť takýto  UNIKÁT.

Posúďte sami, čo všetko vidíte na danom vytvorenom diele pomocou výtvarnej techniky maľby horúcim voskom?

Počujem hukot strojov, to sa už z diaľky ozývajú dvojkolesové mašiny. Vďaka čakaniu na priateľov som si mohla zaspomínať na svoje enkaustické začiatky.