Maľovanie voskom a dušou

Nie všetko, čo sa topí, sa zničí. Niekedy práve vosk tvorí krásu.

Moja tvorba má mnoho podôb – od maľovaných domčekov až po obrazy, ktoré vznikajú pomocou horúceho vosku.
Enkaustika – to slovo znie trochu tajuplne. A ono také aj je.

Všetko sa začína voskom a teplom.
Voskové farby sa roztopia, miešajú sa, tvoria nové odtiene, ktoré by štetec nikdy nedokázal namiešať.
A ja sledujem, ako sa z kvapky farby rodí kúsok príbehu.

Je to tvorenie, ktoré si vyžaduje pokoru a trpezlivosť.
Vosku sa nedá prikázať. Musíš mu rozumieť. Musíš vnímať teplo, pohyb, rytmus.
A keď sa vám to podarí – tebe a vosku – vznikne niečo, čo má v sebe život.

Obrazy maľované voskom sú pre mňa niečím viac než len farbou na papieri.
Sú spomienkou na dotyk svetla, na pohyb, ktorý trvá len chvíľu a potom sa navždy zastaví.

Niektorí hovoria, že v mojich obrazoch vidia krajiny, iní pocity, niekto svetlo.
Ja v nich vidím ticho a zázrak okamihu.
Takéto maľovanie je pre mňa aj modlitbou – chvíľou, keď sa spojí ruka, srdce a teplo ohňa.

A možno aj preto mám k enkaustike taký vzťah.
Je to ako so životom – musíš nájsť rovnováhu medzi tým, čo sa dá ovplyvniť, a tým, čo sa musí len prijať.