Ticho v dielni
V tichu sa rodia najkrajšie nápady.
V mojej dielni je väčšinou ticho.
Nie to ťažké ticho, ale také pokojné – ako keď prší a len jemne šuští dážď o okno.
Niektorí ľudia potrebujú pri práci hudbu. Ja potrebujem ticho.
Práve v ňom najlepšie počujem, čo chce vzniknúť.
Keď sadnem k drevu či vosku, dotknem sa jeho povrchu a ucítim jeho vôňu, mám pocit, že mi samo šepká, čo z neho raz bude.
Domček? Obrázok? Alebo niečo úplne nové?
V tichu sa spomalí čas.
Zrazu neexistuje nič iné – len drevo, vosk, farby, štetec a ja.
A medzi tým všetkým sa rodí niečo, čo má dušu.
Občas sa pristihnem, že sa usmievam.
Bez dôvodu. Len preto, že to, čo robím, robím s radosťou.
A že ticho, ktoré ma obklopuje, nie je prázdne – je plné pokoja, myšlienok, vďaky.
V tej mojej malej dielni vznikajú nielen domčeky a obrazy, ale aj chvíle, ktoré si nechávam pre seba.
Tvorenie nie je len o výsledku.
Je to spôsob, ako sa stíšiť, nadýchnuť, nájsť sa.
Relaxujte a oddychujte s enkaustikou. Objavujte v sebe stále niečo nové. Nech sa páči
Online kurz Enkaustika zDARma
Štyri vety Ho’oponopono: prečo nezáleží na poradí
Často dostávam otázku: „V akom poradí mám hovoriť štyri vety Ho’oponopono?“ A…
Tvorivá duša a Ho’oponopono: keď sa lieči srdce aj tvorenie
Už dlhé roky tvorím — a tvorenie vnímam ako jemný liečivý proces.Je…
Čo je Ho’oponopono a prečo sa dotýka duše
Keď sa povie Ho’oponopono, mnohé ženy sa pousmejú:„Áno, tie štyri vety poznám…“…
