Nefotíš dušu tvorby

Každý môj domček má svoj príbeh, a ten sa do fotografie len tak nezmestí.

Minule som bola pozvaná robiť tvorivé dielne pre deti – krásne popoludnie plné farieb, smiechu a malých rúk, ktoré tvorili svoje prvé drevené domčeky. Súčasťou dielne bola aj moja výstava maľovaných domčekov, do ktorých vkladám nielen farbu a drevo, ale aj kúsok seba.

Medzi ľuďmi pristúpila ku mne jedna pani. Dieťa so sebou nemala, no zaujímala sa o moju prácu. Pýtala sa rôzne otázky – aj také, ktoré už zasahovali do môjho tvorivého know-how, do môjho „tajomstva“. Keď som sa jej spýtala, čomu sa venuje, odpovedala, že nič také dôležité. Len že sa jej páčia moje domčeky a že by s vnúčatami chcela skúsiť také vyrobiť.

Keď som sa na chvíľu vzdialila k ďalším deťom, zbadala som, ako si fotí moje domčeky jeden po druhom. Ani nepoprosila, ani sa len nespýtala. Keď som ju oslovila, mávla rukou, že „to len pre inšpiráciu“.

Priznám sa – nahnevalo ma to.
Nie preto, že by som nechcela, aby sa ľudia inšpirovali. Ale preto, že všetko, čo robím, vymýšľam s láskou a úsilím. Každý domček má svoj tvar, kombináciu farieb, nápad – to všetko vzniká z mojich hodín práce, skúšania, maľovania, opravovania. A niekto príde, nepozdraví, neocení, len si vezme fotku, myšlienku a odíde.

Tento príbeh pozná asi každý tvorca, remeselník, umelec.
Ľudia sa prídu pozrieť, pýtajú sa, fotia… no nekúpia, nepodporia, neocenia.
A predsa – odchádzajú s niečím, čo si nevytvorili oni.

Ale vieš čo?
Časom som pochopila, že to, čo si nemôžu odfotiť, je duša mojej tvorby.
Neodfotia moje roky skúseností, moje chyby, radosť, vôňu farby, ticho, keď vymýšľam nový domček.
To zostáva len vo mne.

Takže, ak si tvorca a niekto ti „berie“ nápady – nezúfaj.
Nik ti nevezme tvoju originalitu, rukopis, srdce v práci.
Pokračuj, tvor, dávaj do toho seba.
Lebo len ty vieš, ako vyzerá tvoj svet v dreve, v farbách, v tichu tvojej dielne.

Ak máš podobný zážitok, napíš mi. Rada si prečítam tvoj príbeh – lebo len spolu môžeme dať tvorbe späť jej hodnotu.