Rusadle na Dargove

Je posledná májová sobota a ja pracujem v ateliéri. Dvere sú pootvorené a počujem vyhrávať obecný rozhlas. Starosta obce pozýva ľudí na stavanie májov. ,,Čo sa deje? Stavanie májov je predsa začiatkom mája,“ prebehlo mi mysľou. Pozrela som sa vonku a pred ateliérom sa pohybujú ženy i muži v krojoch. Pomyslela som si: ,,Asi nejaká dedinská slávnosť.“

Tu oproti prichádza ku mne jedna pani so zákuskami a s krojom v rukách. Zastavila sa a prihovorila: ,,Počula som, že tu maľujete, môžem sa pozrieť?“  Ostala som trocha zaskočená jej otázkou. Povedala som si: ,,No, dobre.“  Vošla do ateliéru a pozerala si obrazy na stenách. Využila som túto príležitosť a opýtala som sa jej: ,,Aká je dnes slávnosť?“  Odpovedala: ,,Rusadle.“ Viac som sa nepýtala.

Čo sú ,,Rusadle“.

Starosta obce vo svojom príhovore povedal: ,,Je to kresťanský sviatok spojený s oslavou zoslania Ducha Svätého. Starší ľudia radi spomínajú na časy, kedy sa ľudia dokázali veseliť aj pri namáhavých prácach na poli či okolo statku.

Okrem zábavy je s Rusadľami spojená aj tradícia stavania májov. Vysokánska breza ozdobená farebnými stužkami je symbolom mládeneckej lásky k vytúženej dievčine. Čím vyššia breza, tým väčšia láska mládenca k dievčaťu. Jedná veľká breza sa postaví i uprostred dediny, aby sa nezabudlo na žiadne dievča.“

Zatvorila som ateliér a išla som sa pozrieť. To už ľudia vyčkávali chlapov na voze. Mužský spev sa rozliehal po celej dedine. Na voze priviezli veľkú brezu a ženy v krojoch ju vyzdobili pantlikami / papierová stuha z krepového papiera/. Chlapi osadili vysokú brezu a ženy spievali ľudové piesne.

Začalo pršať. Všetci sme sa premiestnili do kultúry, ako sa u nás hovorí kultúrnemu domu. V kultúrnom dome pokračoval program, vystúpili deti z miestnej materskej škôlky, spievala dedinská skupina žien a chlapov. Počas programu nás ženy hostili koláčmi, vínom a pálenkou. To tiež patrí k tradícií Rusadle.

Deň sa blížil k večeru. Program skončil, ľudia v skupinkách len tak postavali na ulici a spomínali na svojich blízkych alebo na obdobie, ktoré spolu prežili.

Folklór a ľudové tradície, môžu byť pre nás stále vzorom svornosti a pokojného, ale zato veselšieho života.